Je leto a tým pádom aj sezóna akcií organizovaných skupinami historického šermu. Obľúbený druh udalosti sú rekonštrukcie bitiek z rôznych historických období, najmä z obdobia gotiky, renesancie a baroka. Prinášame Vám prehľad (ne)odlišností šermiarskych akcií od historickej reality.

  1. Účelom bitiek v minulosti, a nakoniec aj dnes, bolo zničenie vojenského potenciálu nepriatelia všetkými dostupnými prostriedkami. Na rekonštrukciách toto pravidlo neplatí, šermiari zranenia a úmrtia vo väčšine prípadov hrajú. Taktiež znásilnenie v rámci scenáru je fingované a dohodnuté. Prípadne zranenia či úmrtia na šermiarskej akcii je dielo nešťastnej náhody alebo nadmerného požitia alkoholu. 2. Na rekonštrukciách šermiari vždy používajú zbrane, u ktorých je podľa možnosti najmenšia šanca spôsobiť kolegovi zranenie. To znamená, že chladné zbrane sú tupé, strelné zbrane strieľajú naslepo a niektoré zbrane sú priamo zakázané. Použitie koní na bojisku je dnes pomerne vzácne.   Rekonstrukce bitvy na Chlumu, kdy se 3. července 1866 střetla u Hradce Králové rakouská a pruská vojska.
(5. července 2014, foto: Martin Horký/MAFRA/Profimedia.cz)   3. Líši sa aj počet účastníkov. Bitky v minulosti mali tisícky až desať tisícky účastníkov. Dnešné rekonštrukcie majú desiatky, maximálne stovky účastníkov. Počet historických šermiarov by v konečnom súčte vydal na veľmi malú jednotku. 4. Čas, ktorý trvá rekonštrukcia historickej bitky je omnoho kratší. Dôvody sú organizačné aj logistické, dnešní šermiari sa nebudú oháňať mečom niekoľko hodín už od úsvitu, nedajbože aj cez noc. Ani divákov by nebavilo sa tak dlho pozerať, najmä nie tých s deťmi. 5. Na bojisko sa v minulosti pochodovalo nepomerne dlhšiu dobu, ako je doba príchodu účinkujúcich dnes. Armáda na bojisko postupovala pomaly, za vojakmi sa tiahol dlhý rad vozov a civilistov. Cesta trvala týždne alebo aj dlhšie. Dnes sa chodí pohodlne autom, v ktorom je naložená výstroj a výzbroj. Cesta trvá zväčša niekoľko hodín, nanajvýš dní. V dnešnej dobe sa cestou na bojisko nepľundruje, nevypaľuje ani sa neterorizuje miestne obyvateľstvo, ako bolo dobrým zvykom v minulosti.   Opět letošní rekonstrukce bitvy na Chlumu
(Foto: Martin Horký/MAFRA/Profimedia.cz)   6. Umiestnenie rekonštruovaného bojiska vo väčšine prípadov nesedí. Jednak nemusí byť známe presné miesto, miesto môže byť zastavané alebo organizátorom je jednoduchšie zvoliť vyhovujúcejšie miesto, napr. pekný zámocký park. 7. Nakŕmenie vojenského molocha býval najobtiažnejší problém. V dnešnej dobe býva supermarket dostupný autom a účastníci nehladujú a tým pádom neokrádajú miestnych sedliakov. 8. Jazykom rekonštrukcie býva domáci jazyk, v našich končinách teda čeština alebo slovenčina. Aj vojak na švédskej strane pochádza napr. z Brna a je rodený Čech, na rozdiel od švédskej armády tiahnucej cez Čechy v 17.storočí, kde slúžili Švédi, Nemci, Fíni, Škóti a iní. Tiahnuce armády zanechali príspevok do miestneho genofondu, čo je dnes veľkou zriedkavosťou, keďže šermiari nechávajú miestne ženy väčšinou na pokoji. Keď nenechajú, aj tak si nevrznú, a znásilnenie je trestný čin. A miestni muži sa mužov ozbrojených mušketami a sečnými zbraňami neboja a miestnych býva viac ako účinkujúcich.   A ještě jednou, už naposledy, rekonstrukce bitvy na Chlumu.
(Foto: Martin Horký/MAFRA/Profimedia.cz)   9. Život vo vojenskom tábore býval omnoho pestrejší, ako je tomu dnes. Vo vojenskom tábore býval obvyklý hazard, prostitúcia alebo verejné popravy. Nechýbali ani krádeže a vraždy. Na strane druhej v dnešných táboroch počas rekonštrukcií je menej smradu, nákazlivých chorôb (vrátane syfilisu) a pozostatkov fyziologických procesov (rozumej hovná). Dnes je všetko akési komfortnejšie a ľudia sú nejakí zmäkčilí. 10. Dnešné rekonštrukcie bitiek nemajú taký katastrofálny dopad na miesto stretu, ako to bolo zvykom v minulosti. Mesto, kde sa rekonštrukcia odohráva, nie je rozstrieľané a vypálené, obyvateľstvo nie je sčasti vyvraždené a dopad na lokálnu ekonomiku býva zväčša pozitívny. Bolo by to krátkozraké, keďže rekonštrukcie jednej historickej bitky sa zvyknú opakovať. 11. Čo je spoločné, býva konzumácia alkoholických nápojov vo vojenskom tábore. Dnešný šermiar si rád decentne pripije s kamarátmi, rovnako jeho predchodca. Rozdiel býva v kvalite a druhoch alkoholu. Taktiež dnešný dobový tábor nebýva miestom, kde sa hojne vyskytujú prostitútky ako v minulosti. Žien v historických kostýmoch býva menej ako mužov a často sú aj zadané a vôbec neposkytujú telesné potešenie za peniaze. A hlavne zvyknú aj bojovať v bitke a svoje pohlavie neskrývajú ako v minulosti!   Tábor vojáků na louce mezi Žandovem a Chlumcem, 30.8.2013, postavený u příležitosti rekonstrukce bitvy u Chlumce
v roce 1813. Ale pozor – nejde zde o vám jistě známější bitvu, kde dostali sedláci na zadek, k té došlo již v roce 1775.
(Foto: MAFRA/Profimedia.cz)   Ale najväčší rozdiel medzi historickou bitkou a jej modernou rekonštrukciou je v atmosfére. Dnešná rekonštrukcia je zábava pre účinkujúcich a pobavenie pre divákov. Nikto sa neposerie od strachu, ba dokonca dnešní účastníci sa na miesto bitky radi vracajú. Miesto po bitke v dnešnej dobe nie je plné krvi ani výkalov a dlhé týždne po bitke sa na mieste stretnutia nerozkladajú mŕtvoly vojakov a koní a miestni ani preživší vojaci mŕtvoly neokrádajú. To okrádanie sa v dnešnej dobe volá turistický ruch.